Matcha sa vyrába z čajových lístkov tencha, ale nie je zďaleka jediným čajom, ktorý vzniká pomocou zatieňovania. Každý typ čajových lístkov potrebuje iné podmienky a iné množstvo svetla. Práve preto majú čaje aj niekoľko možností, ako regulovať množstvo slnečného svetla, ktoré k listom dopadá.

Bambus, trstina a slama

Honzu hifuku

Zatieňovanie pomocou slamy [本簾被覆; honzu hifuku] sa používa hlavne pri pestovaní čajovníkov, z ktorých sa vyrába gyokuro (považovaný za jednu z najvyšších tried japonského zeleného čaju) a tencha (lístky pre matcha). Na drevenú, ale niekedy aj kamennú konštrukciu nad čajovníkové kríky sa položí vrstva bambusových a rákosových stebiel, a následne vrstva slamy, ktorá odtieni väčšinu slnečných lúčov. Táto metóda sa považuje za tú najstaršiu a najtradičnejšiu formu zatieňovania čajovníkových kríkov.

Len 2-5% svetla

Akonáhle sa na jar objavia prvé puky nových čajových lístkov, zakryjú sa čajovníkové kríky bambusovými a rákosovými steblami spletenými do veľkej clony [葦簾; yoshizu]. Tá odtieni zhruba 55 až 60 % slnečného svetla. Po ďalších 7 až 10 dňoch sa na clonu navŕši veľké množstvo ryžovej slamy [稲藁; inawara]. Slama sa rovnomerne rozloží vo vysokej vrstve – väčšinou sa spotrebuje 600-700 kg slamy na 100 metrov štvorcových. Čajové lístky potom ďalších 10 dní zrejú v tme, chránené pred slnkom a fotosyntézou. Pri tejto metóde je odtienených 95-98% slnečného svetla a kríky sú tak 10 dní ponorené do skoro úplnej tmy.

Slamové zatieňovanie je charakteristické svojimi prírodnými materiálmi, ktoré umožňujú čajovníkom dýchať. Lístky vraj navyše dokážu nasať arómu slamy a unikátne tak ovplyvniť výslednú chuť čaju. Hovorí sa tiež, že keď prší, môže tých pár kvapiek, ktoré si prerazia cestu až k lístkom, obohatiť celú rastlinu a zeminu o jedinečné živiny nazbierané cestou cez ryžovú slamu. Akonáhle slama splní svoj účel, používa sa ďalej ako hnojivo – po zbere sa rozhodí medzi rastlinami čajovníka. Pomáha tak regulovať teplotu zeminy, pomáha zabraňovať rastu buriny a tráv a rozkladá sa na živiny.

Výhodou tejto metódy je, že všetky materiály sú čisto prírodné a nakoniec sa plne recyklujú. Na druhú stranu je táto metóda veľmi náročná, drahá a pestovateľom poskytuje menšiu kontrolu nad čajovými lístkami. Preto sa dnes tradičnou metódou pestujú hlavne tie najšpičkovejšie a najexkluzívnejšie typy čajov gyokuro a tencha.

Tkanina

Aby si pestovatelia trochu vydýchli a znížili náročnosť práce pri splietaní bambusovo-rákosových clôn a pokrývaní slamou, začali na zatienenie čajovníkov používať hrubé plátno [寒冷紗; kanreisha] z čiernych syntetických vlákien. Na trhu je obrovské množstvo plátien rôznych priepustností, takže sa dá ľahko a rýchlo regulovať množstvo svetla, ktoré k čajovníkom preniká, čo pri zatienení slamou nie je možné.

Pretože sa tieto tkaniny vyrábajú priemyselne, zaručia dokonale rovnomerné pokrytie, ktoré sa vďaka ľudskému faktoru pri slamovom zatienení dosiahnuť nedá. Najčastejšie sa plátno používa tromi spôsobmi:

Konštrukcia s dvoma vrstvami plátna

Používanie dvojitej vrstvy plátna [棚型二段被覆; tanagata nidan hifuku] má veľmi podobný výsledok ako zatieňovanie slamou, a preto sa používa najčastejšie pri pestovaní gyokuro a tencha. Ide vlastne o zjednodušenú formu slamového zatieňovania – opäť je potrebná konštrukcia, na ktorú sa plátno natiahne, tentoraz má však podobu kovových tyčí a drôtov. Pretože plátno je o dosť ľahší materiál, konštrukcie na zatieňovanie plátnom sa často nechávajú stáť celý rok, na rozdiel od drevených alebo kamenných konštrukcií, ktoré sa vždy stavajú znovu a strhávajú sa po každom zbere. 

Pokiaľ pestovateľ usúdi, že listy potrebujú viac svetla, môže poodhrnúť len časť jednej vrstvy plátna, alebo pokojne pestovať dva typy rôzne zatienených čajovníkov oddelených plátnami rôznych priepustností hneď vedľa seba. Vďaka tomu má pestovateľ oveľa väčšiu kontrolu nad farbou lístkov a nad presnosťou technológie pestovania. Plátno je často natiahnuté celý rok a umožňuje tak pestovateľom aj lepšiu starostlivosť o rastliny: v zime napríklad pomáha regulovať teplotu a môže chrániť čajovníky pred mrazmi. 

Proces zatieňovania pomocou dvojvrstvového plátna je podobný, ako pri slamovom zatienení. Akonáhle sa rozvinie prvý čajový lístok, natiahne sa cez plantáž horná vrstva plátna a odtieni zhruba 65-70% svetla. Súčasne sa plátno natiahne aj po stranách plantáže, čo zaistí rovnomerné zatienenie 70 % svetla. Zhruba po 7 až 10 dňoch, keď sa rozvinú ďalšie dva čajové lístky na rastline, sa roztiahne spodná vrstva plátna, ktorá odtieni 90% svetla. Nad plantážou tak visia dve vrstvy plátna a dohromady odtieni 95-98 % slnečných lúčov. Ďalších 20 až 25 dní sú čajovníky ponorené v tme, kým nie sú listy pripravené na zber.

Nevýhodou syntetických vlákien a oceľových tyčí je fakt, že nepredstavujú tak romantický výhľad, ako tradičné slamové zatieňovanie. Na druhej strane umožňujú pestovať oveľa väčšie množstvo čajových lístkov rovnomerne vysokej kvality a poskytujú oveľa väčšiu istotu pestovania a vydareného zberu. 

Tunel z textílie

Plátený tunel [터널 코팅; tonneru hifuku] sa najčastejšie používa pri pestovaní kabusecha (chuťovo je napoly cesty medzi sencha a gyokuro). Syntetické plátno sa natiahne cez ohnuté tyče, ktoré sa klenú tesne nad čajovníkmi. Dnešné čajovníkové plantáže väčšinou tvoria rady čajovníkových kríkov tesne za sebou a táto forma zatieňovania je šitá na mieru tomuto štýlu pestovania – pestovatelia tak ľahko zakryjú celý rad čajovníkov len jednou vrstvou plátna. Tunel odtieni asi 60-75% slnečného svetla a na pestovanie kabusecha sa čajovníky nechávajú zrieť asi 7-10 dní tesne pred zberom.

Táto metóda však nie je veľmi obľúbená. Pestovateľom sa väčšinou nechce do prvotného nainštalovania tyčí a náročnejšieho naťahovania plátna. V tomto smere je pre nich jednoduchšie prehodiť plátno priamo cez samotnú rastlinu, než aby inštalovali držiaky tyčí a prali sa hodiny s obrovským plátnom, keď majú k dispozícii jednoduchšiu metódu s takmer rovnakými výsledkami. 

Prehadzovanie plátna priamo cez samotnú rastlinu

Priame zatieňovanie čajovníka [ Direct Coating; chokusetsu hifuku] je najmenej časovo náročnou a najľahšou metódou na zatieňovanie čajovníkov. Je veľmi podobné plátenému tunelu, ale miesto na konštrukcii z ohybných tyčí sa plátno natiahne priamo cez samotnú rastlinu čajovníka. Každý rad čajovníkových kríkov je zakrytý syntetickým materiálom po niektorú fázu svojho rastu a po rôznu dobu tak, aby vznikol presne ten typ čajových lístkov, aký si pestovateľ praje.

Táto metóda sa používa pre nižšie rady gyokuro a tencha, pre kabusecha, a v posledných rokoch dokonca pre čaj sencha (najpopulárnejší zelený čaj v Japonsku. Sencha sa obyčajne pestuje bez zatieňovania, ale v Japonsku rastie dopyt po sladšej či silnejšej umami chuti a sencha sa tak začína pestovať zatienený). Pri pestovaní tencha a gyokuro sa používa hustejšie plátno, čím sa docieli podobný efekt, ako u tradičnej formy zatieňovania slamou, a trvá okolo 20 dní. Pre kabusecha sa používa klasické plátno a zatieňuje sa iba okolo 10 dní. Pri pestovaní sencha sa doba zatienenia ešte skráti.