Po dlhých 3 rokoch sa mi konečne podarilo vycestovať do Japonska a rád by som sa s vami podelil o zážitky z mojej náročnej, ale krásnej cesty. Z Českej republiky som odlietal 19.4. trochu v strese, pretože na prestup do ďalšieho lietadla som mal vo Varšave iba hodinu a pol, vďaka polhodinovému oneskoreniu lietadla z Prahy. Našťastie všetko prebehlo dobre a ja som sa po 14 hodinách letu ocitol po dlhých rokoch v milovanom Japonsku.
Deň prvý
Letisko Narita | Jet lag | Kapsulový hotel a trčiace nohy
Na letisko Narita sme pristáli vo štvrtok 20.4. o 18:30 a čakala ma prvá veľká úloha. Bolo potrebné prejsť bez problémov imigračnou kontrolou. Podmienkou pre vstup do Japonska sú aktuálne buď 3 dávky očkovania proti covidu, alebo PCR test, ktorý nie je starší ako 72 hodín. Druhú podmienku som spĺňal a plný očakávaní som sa pustil do procesu odbavenia. K môjmu veľkému prekvapeniu prebehla kontrola úplne bez problémov. Colníci videli v mojom páse víza z predchádzajúcich rokov, a tak ma asi nechceli trápiť. O 19:35 som vyrazil autobusom smer Shinjuku West Gate Station a s dvoma plnými batožinami aj s batohom na chrbte mierim do prvého hotela.
Mnoho z vás vie, že Japonsko je preslávené svojimi kapsulovými hotelmi. Lietam sem už od roku 2012, ale nikdy som ho nevyskúšal, takže prvá výzva bola jasná. Kapsulové hotely vznikli najmä pre japonských manažérov, ktorí nie sú z Tokia a občas sa zdržia so svojimi priateľmi v miestnych baroch aj dlho po pracovnej dobe a teda potrebujú lacnú variantu pre rýchle prespanie. Noc v Tokiu za cca 1800 Kč je skutočne úplne mimo celú cenovú ponuku ubytovania. Postupom času sa stal z kapsulových hotelov hit najmä pre turistov a digitálnych nomádov. Priznám sa, že keď som vošiel do miestnosti plnej kapsúl a vykukujúcich nôh, tak ma trochu oblial pot, ale na druhú stranu som sa tešil z toho, že si to konečne vyskúšam. Ako už tradične, prvá noc býva krutá, pretože časový posun 7 hodín je vážne veľa. Zaspal som na cca pol hodiny a po x hodinách prevaľovania som to vzdal.
Deň druhý
Raňajky Yakitori | こんにちは Yasuko | Tokio v oblakoch
Unavený ale zároveň natešený sa o 5 ráno vydávam na prechádzku do parku Meiji, ktorý sa nachádza neďaleko centra Shinjuku. Je až neuveriteľné, že za relatívne krátku chvíľu sa z industriálneho mesta ocitnete v prírode a vďaka historickým stavbám sa doslova posuniete späť v čase. Užívam si ranné chodenie, z ktorého sa nakoniec stala 15-kilometrová prechádzka. Po ceste som stretol stánok s Yakitori. Za mňa neodolateľná pochúťka, ktorú v Japonsku nikdy nevynechám a súčasne sa čudujem, že v Česku Yakitori ešte nikto neponúka. Yakitori sú kúsky mäsa na drevenaj ihle, ktoré sa opekajú na drevenom uhlí. Jednoduché a veľmi dobré. Spokojný som pokračoval s jediným cieľom. Nesmiem zaspať skôr, ako okolo ôsmej hodiny večer, pretože inak si rozhodím biorytmus aj na ďalší deň.
Okolo poludnia som sa stretol s pani Yasuko, ktorá je vo vývoji značky Matcha Tea jedným z najdôležitejších článkov. Bola to práve pani Yasuko, ktorá nám otvorila brány medzi ľudí a firmy, ktoré sa týmto produktom zaoberajú. Po obede sme si neodopreli krátku prechádzku, po ktorej som sa vrátil späť do kapsľového hotela na krátky odpočinok. So zápalkami v očiach som vybavil všetku agendu okolo Matcha Tea a následne som sa opäť zišiel s Yasuko, s ktorou sme vyrazili na nočnú prechádzku po Tokiu. Yasuko sa pýtala, kam by som rád zašiel na večeru a ja som odpovedal, že ideálne do reštaurácie, ktorá je v oblakoch. Yasuko vybrala skvele, pretože sme navštívili reštauráciu umiestnenú až na 50. poschodí, takže výhľad na celé Tokio bol neskutočným zážitkom. Po zhruba hodine mi prišla sms od Ondreja Sošky a Jardu Mateja, ktorí čítali info o mojej ceste po Japonsku a že sú v Japonsku tiež. Takže po pár minútach už sedíme v oblakoch v štyrici. Títo páni sú jednými z hlavných organizátorov výstavy EXPO 2025, ktorá sa koná v japonskej Osake, takže došlo na veľmi zaujímavú konverzáciu. Okolo deviatej večer som už definitívne rezignoval na bobríka nespania a išiel som stráviť svoju druhú noc v Tokiu.
Tretí deň
Šinkansenom do Šin Fudži | Fun s prekladateľom
Budíček okolo 6. ráno bol pre mňa už úplne perfektný stav. Čistých 7 hodín spánku ma definitívne posunulo na japonský čas, takže sme vyrazili na rannú prechádzku po Tokiu. Zastavil som sa v miestnej kaviarni na Matcha ice latte a pomaly sa pripravoval na cestu šinkanzenom do Shin Fuji. Pokiaľ ste niekedy v Japonsku boli, tak viete, že sú tu všadeprítomné automaty na horúce a studené nápoje. A keď píšem, že všade, tak naozaj doslova na každom kroku. Nakúpil som teda zásobu čaju a vydal sa na cestu. Trochu ma mrzelo, že nebolo slniečko, pretože pozorovať horu Fuji zo šinkanzenu by bol super zážitok, ale vo Fuji budem ešte 3 dni, tak snáď sa zadarí inokedy.
Do Fuji som dorazil okolo druhej hodiny popoludní a šiel som sa ubytovať do miestneho hotela. Vrelo všetkým odporúčam, že ak sa budete ubytovávať v týchto menších mestách, tak si pripravte slovník alebo prekladač, pretože v týchto častiach Japonska sa už určite anglicky nedohovoríte. S pani na recepcii hotela sme sa pri práci s Google translátorom veľmi nasmiali. Po odovzdaní izby som šiel na už klasickú prechádzku k moru. Chodenie v týchto typicky japonských menších mestách mám veľmi rád a baví ma pozorovať to dianie v nich. Tokijská hektika je úplne preč a všetko okolo je zrazu úplne pokojné a tiché. Až tu na mňa dýchlo to pravé Japonsko a až tu som pocítil príval energie do tela. Okolo šiestej som vyrazil do miestnej reštaurácie, kde som si dal vynikajúcu tradičnú večeru a spokojne si ľahol tešiac sa na ďalšiu etapu zážitkov.
Deň štvrtý
Kde si, Fudži? | Relax v japonskej čajovni
Posledný voľný deň som chcel venovať prechádzkam po okolí Fuji, takže som hneď ráno vyrazil na túru 25 km. Prechádzka okolo mora bola skvelá, ale trochu ma zamrzelo, že Fuji zrejme neuvidím, pretože bola schovaná za mraky. Každopádne aj tak mala prechádzka svoje čaro a prvýkrát som mohol vidieť na vlastné oči aj výstavbu vlnolamov. Zastavil som sa v miestnom prístave a okolo poludnia som vyrazil do čajovne na ochutnávku matcha dobrôt. V týchto častiach Japonska už s angličtinou šancu nemáte, takže jediná pomoc boli obrázky a prekladač. Každopádne dopadlo to skvele a dostal som presne to, čo som očakával. Klasicky šľahaný matcha, zmrzlinový matcha pohár a mocha. Celková atmosféra v typicky japonskej čajovni bola skvelý zážitok a prial by som každému aspoň na chvíľu zasadnúť v nej, v pokoji sa len pozerať a vychutnávať si produkty, ktoré pre vás pripravujú.
Popoludní som sa vydal do miestneho chrámu, ktorý bol bohužiaľ zatvorený, ale už len jeho vonkajší priestor stačil na načerpanie ďalšej toľko potrebnej energie. Na hotel som sa vrátil okolo šiestej, aby som sa pomaly začal chystať na pracovný týždeň plný jednej schôdzky za druhou. Prvá časť mojej japonskej tour bola zatiaľ úplne skvelá a bol som zvedavý, ako sa mi bude dariť v druhej polovici cesty.
Deň piaty
Profesor Watanabe | Harmon(y)ické pracovné stretnutie
Pracovný týždeň začal o 5:30 prechádzkou k moru a okolo jedenástej hodiny som sa vydal na prvú čajovú schôdzku s naším dodávateľom Bio Matcha Tea Harmony. Cestou som sa zastavil v úplne famóznej rybárskej reštaurácii, kde som si dal sashimi a po obede sme išli vyzdvihnúť emeritného profesora Watanabe, ktorý je pre značku Matcha Tea kľúčovou osobou. V rokoch 2012, kedy som prvýkrát predstavoval koncept sáčkovaných matcha čajov s prípravou v šejkri, to bol práve on, kto tento moderný spôsob prípravy posvätil. Po šálke čaju sme sa vydali priamo do továrne na výrobu Bio Matcha Tea Harmony.
Po príchode do továrne sme zasadli k rokovaciemu stolu pri šálke Matcha Tea a dohadovali vývoj a predpoklad našich objednávok v tomto roku. Všetko v úplne priateľskej atmosfére, veľmi sme sa nasmiali. Okolo piatej popoludní som sa vrátili späť do Fuji a došlo na rozlúčku s pánom profesorom. Dnešný deň bol skutočne jedinečný a jediné, čo ma trochu mrzelo je, že som nemohol natočiť výrobný proces Matcha Tea pre našich fanúšikov. Na druhú stranu je to pre mňa pochopiteľné, pretože čajové firmy si tu všetky výrobné procesy veľmi strážia. Úplne spokojný z celého dňa som si ľahol k poslednej noci vo Fuji s vedomím, že ďalší deň vyrazím do Kagoshimy. Túto časť Japonska som doteraz nespoznal, takže som bol natešený na nové zážitky.
Deň šiesty
Vyjednávanie vyššej kvality matcha za rovnakú cenu | Olympijská pochodeň v Kagegawe
Predchádzajúci deň bol natoľko prečajovaný, že som toho veľmi nenaspal. 5 hodín spánku, budíček o 4:30, a tak som deň začal skorým pracovným upratovaním. Môj pobyt vo Fuji skončil a premiestnil som sa do 1 000 km vzdialenej Kagoshimy, jednej z najvýznamnejších oblastí na svete. V Kagegawe sa ku mne pripojil jeden z mojich japonských priateľov. Pred hodinovým letom sme sa však ešte zastavili v továrni, kde sa pripravuje jeden z našich druhov Matcha Tea a ja som mal za úlohu presvedčiť ich, aby povýšili doterajšiu kvalitu na vyššiu úroveň pri zachovaní rovnakej ceny. Po dlhej výmene názorov sa podarilo a náš dodávateľ moje podmienky prijal. Zhruba za mesiac sa už naši zákazníci môžu tešiť na novú kvalitu Bio Matcha Tea. Mimochodom, na schôdzke som mal možnosť si po prvýkrát v živote siahnuť na pravý olympijský pohár, ktorý je s touto čajovou firmou veľmi úzko spojený.
Po schôdzke v továrni sme sa shinkazenom premiestnili do Nagoy a odtiaľ sme leteli do Kagoshimy. Tu sme sa okolo 9 ubytovali, zašli sme do reštaurácie na ľahkú večeru. Nasledujúci deň ma čakalo jedno z najväčšej organických čajových polí na svete, kde som sa mal stretnúť priamo s majiteľmi. Bol som veľmi zvedavý na priebeh a veľmi som si vážil to, že ma do týchto miest vezmú.
Deň siedmy
Na čajových poliach Kjúšu | Po krk v sopečnom piesku
Ráno sme vyrazili za najväčším zážitkom z celej mojej cesty. Prvýkrát som mal možnosť sa pozrieť do domova Bio Matcha Tea Ceremony, Premium a Delicacy. Ostrov Kjúšú je jeden veľký vulkán a po ceste na nás z diaľky stále dohliadala sopka Sakuradžima. Po hodinovej ceste sme dorazili na miesto. Po zoznámení sa s majiteľom najväčšej plantáže na organický čaj na svete sa ideme spoločne pozrieť do jeho továrne Aracha, kde všetko vzniká. Aracha je tzv. surový čaj, ktorý sa ihneď po zbere pripraví do surovej podoby a ten následne nakupujú spracovatelia z celého sveta. Až v ich továrňach si definujú, aký typ čaju z neho vlastne bude. Plantáže v Kagoshime sú väčšinou za účelom vytvorenia čaju tencha, čo je čaj, z ktorého následne vzniká čaj matcha.
Bolo to nádherné. V úplne nedotknutej prírode sme sa ocitli v horských poliach vo výške cca 400 m, kde všade okolo nás bol iba zatienený čaj tej najvyššej kvality. Pán majiteľ mi vysvetlil, že za kvalitou čajovníka stojí najmä pôda, ktorá je ich tzv. zlatom. Starajú sa o ňu naozaj s najväčšou starostlivosťou. Natočil som snáď 2 hodiny videí, urobil asi 100 fotiek a vyrazil sa najesť do hlavného sídla majiteľa. Tu nás pohostila priamo jeho mamička úplne typickou japonskou kuchyňou, čo bol skutočne neopísateľný pocit. Nie mnoho ľudí má možnosť sa dostať až takto blízko a veľmi si vážim to, že ja som tú možnosť mal. Popoludní sme sa vyrazili pozrieť do miestneho chrámu, kde sme nemohol vynechať matcha zmrzlinu. S vedomím, že navečer vyrazíme do onsenu. Kúpele onsen sú pre Japonsko úplne typické. Horúce pramene tu majú prakticky na každom kroku a návšteva onsenu patrí medzi ich najobľúbenejšie aktivity. V týchto kúpeľoch sme vyskúšali aj zasypanie do vulkanického piesku, čo bolo veľmi príjemné. Večera prebehla v úplne tradičnom štýle, kedy sme si okrem iných dobrôt dali aj wagyu mäso, ktoré parí medzi moje najobľúbenejšie. Okolo desiatej som si ľahol. Úplne vyčerpaný, ale šťastný, že som taký deň mohol prežiť.
Deň ôsmy
Tuna Dashi | Bez karaoke by to nebolo Japonsko
Posledný deň na ostrove Kjúšú sme poňali skôr už len relaxačne. Ráno sme sa vydali na exkurziu do továrne na Dashi. Priznám sa, že toľko tuniakov som v živote nevidel. Skladované tuniaky tu sú na výrobu sashimi, a práve na výrobu dashi. Technika výroby dashi sa stovky rokov nemení. Najskôr rybu poriadne očistia a následne ju rozdelia na tri rovnaké časti, ktoré veľmi šetrným spôsobom údia a následne sušia. Tento proces trvá až 4 mesiace a následne sa rozosiela do vybraných reštaurácií po celom Japonsku. Bolo zaujímavé sledovať proces výroby.
Po obede sme vyrazili späť do Kagoshimy, ubytovali sa v miestnom onsene s úplne famóznym výhľadom na celé mesto a chystali sa na večernú polievku ramien. A vzhľadom na to, že bez karaoke by to nebolo to pravé Japonsko, tak okolo deviatej večer sme vyrazili za spevom. V miestnom karaoke bare sme strávili 2 hodiny a potom sme sa už chystali na poslednú noc na ostrove Kjúšú.
Deň deviaty
Opäť s Yasuko | Hurá do Nagana
Ráno sme si dopriali vynikajúce raňajky s výhľadom na celé mesto Kagoshima a okolo jedenástej už sme sa pripravovali na prelet na tokijské letisko Haneda. Tu som sa rozlúčil so svojimi priateľmi, ktorí ma sprevádzali po čajových poliach a chystal som sa znova do Shinjuku na zraz s Yasuko. Stretli sme sa okolo piatej popoludní a ešte pred odchodom do Nagana sme sa stihli zúčastniť otvorenia predajne a baru s CBD produktmi. CBD je v Japonsku veľmi populárny a z mojich predchádzajúcich ciest nepamätám, že by som ho tu toľkokrát videl. Ochutnali sme matcha s CBD, cheessecake a množstvo ďalších dobrôt a vyrazili do 250 km vzdialeného Nagana, kde má pani Yasuko svoj letný dom. Neďaleko od domu sme nakúpili v supermarkete pár dobrôt na ľahkú večeru a chystali sa na prvú noc v Nagane.
Deň desiaty
Deň plný pohody | "Najpresnejšie" mesto v Japonsku
Prebudenie v letnom dome pani Yasuko bolo ako z rozprávky. Všade okolo nás boli nádherné hory. Dali sme si prvú rannú rannú prechádzku po okolí, navštívili brata pani Yasuko, ktorý sa zaoberá renováciou starých automobilov a pred obedom sme sa vydali na návštevu Yasuko rodičov. Mamička pani Yasuko bola veľmi sympatická dáma. Spoločne sme sa vydali na výlet do rodného mesta pani Yasuko. Suwa je mestom, kde sídlia vyhlásené firmy na najpresnejšie stroje na svete a súčasne je aj sídlom hodinárskej firmy Seiko. Vydali sme sa na návštevu miestnych chrámov, navštívili miestnu výrobňu vyhláseného saké a popoludní sa stretli s ďalšími priateľmi, s ktorými sme vyskúšali lanovku na miestnu horu. Na záver dňa sme strávili parádny večer.
Deň jedenásty
Zlaté spomienky na Nagano
Ráno sme sa prebudili do daždivej nedele, ale našťastie boli v pláne len návštevy vnútorných priestorov. Vypravili sme sa do najväčšieho chrámu Zenkoji v Nagane, čo je úžasné miesto plné aj menších chrámov a rôznych obchodíkov so všetkými možnými suvenírmi. Opäť nechýbala samozrejme ani matcha zmrzlina v úplne úžasnej cukrárni. Po sladkej pauze sme vyrazili na olympijský štadión, kde som sa pomodlil, aby som aspoň ešte niekedy zažil pocit hokejového olympijského víťazstva. Potom už bolo treba pomaly pretočiť hodinky o 7 hodín späť a začať sa pripravovať na zajtrajší návrat späť domov.
Deň dvanásty
Návrat a veľa spomienok
Lietadlo mi letelo až večer, tak som využil posledných chvíľ v Japonsku a šli sme sa ráno zrelaxovať do miestneho onsenu. Nasledovala krátka prechádzka, výborné raňajky a potom sme sa s Yasuko premiestnili z Nagana späť do Tokia. Tu sa na mňa prišli pozrieť aj jej kamarátky Kyoko a Sayuri. Potom už zostávala len rozlúčka na autobusovej stanici, prejazd na letisko a moja úžasná japonská tour končila.
Táto návšteva Japonska bola moja deviata a jednoznačne išlo o najvydarenejšiu cestu, ktorú som do Japonska absolvoval. Všetko naplánované vyšlo úplne perfektne a niektoré ciele schôdzok dokonca prekonali moje očakávania.
Bol to skvelý zážitok a ďakujem všetkým, že sa o mňa takto skvele starali.