Nie je žiadnym tajomstvom, že obyvatelia ríše vychádzajúceho slnka obvykle prežívajú dĺžkou svojho života takmer všetkých ostatných obyvateľov iných krajín. Celé roky sú ľudia na Západe pri pohľade na Japoncov svedkami toho, ako Japonsko, po druhej svetovej vojne s jednou z najnižších priemerných dĺžok života, teraz v celosvetovom porovnaní dosahuje najvyššie priečky v dĺžke života. O čo ide? Hoci neexistujú jednoznačné odpovede, roky vedeckých výskumov a nepriame dôkazy odhalili niektoré odpovede – a tipy pre nás ostatných.
Jedia veľa zeleniny
Tradične jedia Japonci veľa ryže, zeleniny a rýb – spravidla v tomto poradí. Japonská posadnutosť fermentovanou sójou a morskými riasami má za následok, že netrpia nedostatkom vitamínov, minerálov a prospešných fytochemikálií.
Bohužiaľ od 19. storočia dochádza k nárastu nezdravých západných návykov – konzumácii v strúhanke a cestíčkach obaľovaného a vyprážaného mäsa, bieleho pečiva, rafinovaných cukrov a hojného množstva sladkostí.
Svoje jedlo varia odlišným spôsobom
Napriek tempure, tonkatsu a kroketám so sebou japonské jedlá prinášajú veľa varenia v pare, grilovania, grilovania na panvici, restovania, pomalého varenia a fermentovania.
Majú tiež vo zvyku urobiť aspoň jednu misku polievky a obvykle servírujú jedlo na viac malých tanierov. Lepšie sa tak prepája zelenina s rybou, veľa vlákniny prijímajú z ryže a fazule.
Pijú veľa čaju
V Japonsku je ohromná kultúra pitia čaju – a kvalitný japonský čaj obsahuje oveľa viac antioxidantov ako káva. To platí najmä pre japonskú čajovú špecialitu matcha.
Ide o čaj (často drahý) v podobe jemného prášku, ktorý je vyrobený z mladých lístkov vypestovaných špeciálne na zvýšenie obsahu chlorofylu a antioxidantov tým, že sa listy zakryjú pred slnečným žiarením.
Ich jedlo je čerstvé
Je naozaj, naozaj čerstvé. A sezónne. Keďže je Japonsko relatívne malé súostrovie s veľkým množstvom ornej pôdy, nie je potrebné cestovať veľmi ďaleko na zabezpečenie jedla, než sa dostane do ľudských úst. A to možno povedať o japonskej zelenine rovnako ako to možno povedať o ich rybách a obilí.
Na japonských trhoch nie je jedlo datované – dostane sa k vám totiž do pol hodiny, ako uvádza Naomi Moriyama, ktorá napísala knihu s názvom: Japanese Women Don't Get Old or Fat (Japonky nestarnú ani netlstnú).
Majú menšie taniere
Kontrola porcie je tradičná súčasť japonskej kuchyne. Etiketa hrá obrovskú úlohu v japonskom životnom štýle a časť z nej predstavuje starostlivé používanie paličiek, prax v konzumácii z malého taniera alebo ryžovej misky, zdobiť jedlá oblohou len zľahka, servírovať každú položku na vlastnom malom tanieri a nikdy nenaplniť tanier úplne alebo servírovať veľké porcie.
V Okinawe miestni pripisujú časť svojej dlhovekosti prísloviu „hara hachi bu“, čo znamená „jedz len do 80 % sýtosti“.
Viac chodia, stoja a kľačia
Súčasťou každodenného japonského života je náročné dochádzanie – vstávať, zamieriť na stanicu, čakať na vlak, stáť vo vlaku, chôdza z ďalšej stanice do práce a pokračovať ďalej v živote. Verejná doprava je v Japonsku štandard. Ľudia skočia na bicykle a naskočia do vlaku – auto je považované za zbytočný luxus. Mnoho zamestnancov, ako tí v spoločnosti Canon, pracujú v stoji.
Dokonca aj toalety bývajú v Japonsku odlišné. Aj keď existuje mnoho dostupných toaliet západného štýlu, na tradičných japonských toaletách sa kľačí, čo je lepšie pre črevá.
Majú ranné rozcvičky – prostredníctvom rozhlasu
Nazývané rajio taiso. V Japonsku majú rozcvičky podľa vysielania v rozhlase, ktoré sa odohrávajú v rozsiahlych skupinách každé ráno. Väčšina Japoncov sa zúčastňuje a je pripravených niekoľko stupňov obtiažnosti.
Pôvodne išlo o produkt (teraz už zaniknutý) spoločnosti MetLife z Massachusetts, rozhlasové kondičné cvičenia sa dostali do Japonska cez zamestnancov ministerstva komunikácií a dopravy v 20. rokoch 20. storočia.
Prínosy sú zrejmé – zvýšená úroveň zdatnosti, bdelosti a energie, spolu s vyššou pružnosťou a pozornosťou na pracovisku aj v škole.
Majú univerzálnu zdravotnú starostlivosť
Od 60. rokov 20. storočia má Japonsko povinný systém zdravotnej starostlivosti, ktorý prehltne iba 8 % HDP (menej ako polovica toho, čo Amerika platí v súčasnom systéme) a zároveň sú Japonci veľmi zdraví. Priemerný Japonec navštívi svojho lekára viac ako dvanásťkrát ročne na celkové prehliadky, štyrikrát častejšie ako ľudia v Amerike.
Viac času trávia vonku
Okrem pešej chôdze prakticky kamkoľvek, je japonským zvykom radšej jesť vonku s priateľmi ako ich pozvať dovnútra. Japonské obytné priestory sú skromné, pričom ceny v reštauráciách sú relatívne nízke – takže vonkajšia socializácia je bežným javom.
Aj keď efekt trávenia času s priateľmi nebol v rámci japonskej dlhovekosti testovaný, sociálna súdržnosť a priateľstvo sú významné pre emocionálne zdravie.
Sústredia sa na čistotu
Japonci sú posadnutí čistotou, a je to len dobre. Ich kultúrne spôsoby sú z veľkej časti založené na stáročnej tradícii šintoizmu, ktorého značnou súčasťou je koncepcia očisty.
V Japonsku nie je nezvyčajné sa v lete kúpať dvakrát denne. Verejné kúpele sú bežnou záležitosťou, predpisy a pravidlá v nich sú prísne.
ZDROJ: Nájdete TU